Daniel · 12

1V tom čase povstane veľké knieža Mícháél, ktoré sa zastane synov tvojho ľudu. Nastane čas súženia, akého nebolo, odkedy jestvujú národy, až po tento čas. V tom čase bude zachránený tvoj ľud i každý, ktorého nájdu zapísaného v knihe. 2Mnohí z tých, čo spia v prachu zeme, sa prebudia, jedni na večný život, druhí na hanbu a večné zavrhnutie. 3Ale múdri skvieť sa budú ako blesk oblohy, a tí, ktorí mnohých privádzajú k spravodlivosti, budú ako hviezdy na večné veky. 4Ty však, Daniel, ukry tieto slová a zapečať knihu až po posledný čas! Mnohí budú skúmať a poznanie sa rozmnoží. 5Ja, Daniel, som videl, že tam stáli dvaja iní mužovia; jeden na tomto brehu rieky, druhý na druhom brehu rieky. 6Tu jeden povedal mužovi, oblečenému do ľanového rúcha, ktorý bol nad vodami rieky: Kedy nastane koniec týchto udalostí? 7Nato som počul muža, oblečeného do ľanového rúcha, ktorý bol nad vodami rieky; zdvihol pravicu i ľavicu k nebu a prisahal na Večne živého: Potrvá to jeden čas, dva časy a pol času. A keď sa dovŕši zničenie moci svätého ľudu, všetko toto sa uskutoční. 8Počul som to, ale neporozumel, a vtedy som povedal: Pane môj, aký bude koniec týchto dejov? 9Odpovedal: Choď, Daniel! Lebo slová sú skryté a zapečatené až po posledný čas! 10Mnohí prejdu triedením, očistou a skúškou, ale bezbožní budú páchať bezbožnosť. Ani jeden bezbožný nepochopí, ale rozumní pochopia. 11Odvtedy, ako bude odstránená ustavičná obeť a postavená pustošiaca ohavnosť, uplynie tisícdvestodeväťdesiat dní. 12Blahoslavený, kto bude čakať a dočká sa tisíctristotridsaťpäť dní. 13Ty však choď v ústrety koncu a odpočívaj! Potom vstaneš k svojmu údelu na konci dní.