20Niektorí z tých, čo sa cez sviatky prišli klaňať Bohu, boli Gréci. 21Pristúpili k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho: „Pane, chceli by sme vidieť Ježiša.“ 22Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to išli povedať Ježišovi. 23Ježiš im odpovedal: „Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený. 24Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. 25Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život. 26Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí Otec. 27Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som prišiel. 28Otče, osláv svoje meno!“ A z neba zaznel hlas: „Už som oslávil a ešte oslávim.“ 29Zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril, že zahrmelo. Iní vraveli: „Anjel s ním hovoril.“ 30Ježiš povedal: „Nie kvôli mne zaznel tento hlas, ale kvôli vám. 31Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von. 32A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“ 33To povedal, aby naznačil, akou smrťou zomrie. 34Zástup mu odvrával: „My sme počuli zo Zákona, že Mesiáš ostane naveky. Ako to teda hovoríš: »Syn človeka musí byť vyzdvihnutý?!« Kto je to ten Syn človeka?“ 35Ježiš im povedal: „Ešte chvíľku je svetlo medzi vami. Choďte, dokiaľ máte svetlo, aby vás nezastihla tma, lebo kto chodí potme, nevie, kam ide. 36Dokiaľ máte svetlo, verte v svetlo, aby ste boli synmi svetla.“ Toto Ježiš povedal, potom odišiel a skryl sa pred nimi.
