40Keď sa Ježiš vrátil, privítal ho zástup, lebo všetci naň čakali. 41Tu prišiel muž, menom Jairus, ktorý bol predstaveným synagógy. Padol Ježišovi k nohám a prosil ho, aby šiel do jeho domu, 42lebo mal jedinú, asi dvanásťročnú dcéru a tá umierala. Ako šiel, tlačil sa naňho zástup. 43Bola tam aj istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok; minula na lekárov celý svoj majetok, ale ani jeden ju nemohol vyliečiť. 44Pristúpila odzadu, dotkla sa obruby jeho šiat a hneď prestala krvácať. 45Ježiš sa spýtal: „Kto sa ma to dotkol?“ Keď to všetci popierali, ozval sa Peter: „Učiteľ, veď sa tlačia zástupy a tisnú ťa!“ 46Ale Ježiš povedal: „Niekto sa ma dotkol, lebo som pocítil, že zo mňa vyšla sila.“ 47Žena, vidiac, že sa neutají, prišla s chvením, padla pred neho a pred všetkým ľudom sa priznala, prečo sa ho dotkla a ako hneď ozdravela. 48A on jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji!“ 49Kým ešte hovoril, prišiel ktosi z domu predstaveného synagógy a povedal: „Tvoja dcéra umrela; už neunúvaj učiteľa.“ 50Ale keď to Ježiš počul, povedal mu: „Neboj sa, len ver a bude zachránená!“ 51Keď prišiel k domu, nikomu nedovolil vojsť dnu, iba Petrovi, Jánovi a Jakubovi s otcom a matkou dievčaťa. 52Všetci nad dievčaťom plakali a nariekali. On povedal: „Neplačte! Dievča neumrelo, ale spí.“ 53Oni ho vysmiali, lebo vedeli, že umrelo. 54Ale on ho chytil za ruku a zvolal: „Dievča, vstaň!“ 55I vrátil sa doň duch a hneď vstalo. A rozkázal, aby mu dali jesť. 56Rodičia dievčaťa stŕpli od úžasu a on im prikázal, že nesmú nikomu hovoriť, čo sa stalo.
