1Vtedy prišli k Ježišovi farizeji a zákonníci z Jeruzalema a opýtali sa ho: 2„Prečo tvoji učeníci prestupujú obyčaje otcov? Veď si neumývajú ruky, keď jedia chlieb.“ 3On im odvetil: „A vy prečo prestupujete Božie prikázanie pre svoje obyčaje? 4Lebo Boh povedal: »Cti svojho otca i matku« a: »Kto by zlorečil otcovi alebo matke, musí zomrieť.« 5Vy však hovoríte: »Keď niekto povie otcovi alebo matke: Všetko, čím by som ti mal pomáhať, je obetný dar, 6ten už nemusí ctiť svojho otca.« A zrušili ste Božie slovo pre svoje obyčaje. 7Pokrytci! Dobre o vás prorokoval Izaiáš, keď povedal: 8»Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. 9No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy.«“ 10Potom zavolal k sebe zástup a povedal im: „Počúvajte a pochopte: 11Človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do úst, ale čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka.“ 12Tu pristúpili učeníci a povedali mu: „Vieš, že sa farizeji pohoršili, keď počuli, čo si povedal?“ 13On im odpovedal: „Každú rastlinu, ktorú nezasadil môj nebeský Otec, vytrhnú aj s koreňom. 14Nechajte ich. Sú slepými vodcami slepých. A keď slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy.“ 15Peter mu na to povedal: „Vysvetli nám toto podobenstvo.“ 16On odvetil: „Ešte ani vy nechápete? 17Nerozumiete, že všetko, čo vchádza do úst, ide do brucha a vylučuje sa do stoky? 18Ale to, čo vychádza z úst, pochádza zo srdca a poškvrňuje človeka. 19Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhanie. 20Toto poškvrňuje človeka; ale jesť neumytými rukami, to človeka nepoškvrňuje.“
