Ezechiel · 21
1Potom mi zaznelo slovo Hospodina:
2Človeče, obráť sa tvárou na juh, káž proti juhu, prorokuj proti lesu na Negevskom poli;
3povedz Negevskému lesu: Čuj slovo Hospodina! Takto vraví Pán, Hospodin: Pozri, roznietim v tebe oheň, ktorý strávi v tebe každý zelený strom i každý suchý strom, takže jeho plameň nebude možno uhasiť. Popália sa ním všetky tváre od juhu až po sever.
4Všetci uvidia, že ja, Hospodin, som ho tak zapálil, že nezhasne.
5Potom som povedal: Ach, Pane, Hospodin, oni o mne hovoria: Či neprednáša stále podobenstvá?
6Potom mi zaznelo slovo Hospodina:
7Človeče, obráť sa tvárou k Jeruzalemu a káž proti svätyniam, prorokuj proti izraelskej pôde
8a povedz jej: Takto vraví Pán, Hospodin: Pozri, som proti tebe, vytiahnem svoj meč z pošvy a vyhubím z teba spravodlivého i bezbožného.
9Keďže vyhubím spomedzi teba spravodlivého i bezbožného, vyjde môj meč z pošvy proti všetkým od juhu po sever.
10Všetci spoznajú, že ja, Hospodin, som vytiahol svoj meč z pošvy. Späť sa už nevráti.
11Ty, človeče, vzdychaj, akoby si mal polámané bedrá! Trpko vzdychaj pred ich očami.
12Keď ťa oslovia: Prečo vzdycháš?, povedz: Pre zvesť, čo má prísť. Vtedy stratí odvahu každé srdce, ochabnú všetky ruky, každý duch zmalátnie a všetky kolená sa roztečú ako voda. Pozri, príde a splní sa — znie výrok Pána, Hospodina.
13Potom mi zaznelo slovo Hospodina:
14Človeče, prorokuj a povedz: Takto vraví Pán: Meč, meč je naostrený aj vyleštený,
15naostrený, aby zabíjal; vyleštený, aby sa jagal ako blesk. Máme sa tešiť? Syn môj, pohrdol si palicou i každou radou.
16Dal som ho vyleštiť, aby sa dal chytiť do ruky; meč je naostrený a vyleštený, aby ho dali katovi do rúk.
17Krič a kvíľ, človeče, lebo meč bude proti môjmu ľudu, ten bude proti všetkým kniežatám Izraela. Prepadnú meču aj s mojím ľudom, preto udri sa po bedrách.
18Veď skúška je tu; ak aj opovrhuješ palicou, prečo by sa to nestalo? — znie výrok Pána, Hospodina.
19Ty však, človeče, prorokuj a tlieskaj rukami, nech príde meč dvakrát či trikrát. Je to meč na tých, čo budú pobití, veľký meč na tých, čo budú pobití. Bude krúžiť okolo nich,
20aby si srdce zúfalo a padli mnohí. Pri všetkých bránach som nariadil vraždenie mečom. Ach, je pripravený, aby sa blýskal, vyleštený, aby zabíjal.
21Švihaj napravo, rúbaj naľavo, kam je obrátené tvoje ostrie.
22Ja tiež zatlieskam a utíšim svoju prchkosť. Ja, Hospodin, som to povedal.
23Potom mi zaznelo slovo Hospodina:
24Aj ty, človeče, nakresli si dve cesty, aby mohol prísť meč babylonského kráľa; obe nech vychádzajú z jednej krajiny. Ukazovateľ smeru postav na začiatok cesty k mestu;
25nakresli cestu, aby meč mohol prísť proti Rabbe Amónčanov a proti Judsku i opevnenému Jeruzalemu.
26Babylonský kráľ totiž stojí na križovatke, rázcestí oboch ciest, aby si dal veštiť: vytriasa šípy, modiel sa dopytuje, skúma pečeň.
27V jeho pravici je veštecký lós pre Jeruzalem, aby umiestnil obliehacie barany, otvoril ústa k vražednému povelu, zdvihol hlas na vojnový pokrik; aby postavili obliehacie barany proti bránam, navŕšili val, vystavili obliehací násyp.
28V očiach tých, čo zložili sväté prísahy, to bude ako klamná veštba. On im však pripomenie vinu, aby mohli byť pochytaní.
29Preto takto vraví Pán, Hospodin: Pretože mi pripomínate svoju vinu, vaše priestupky sú odhalené, vaše hriechy možno vidieť vo všetkých vašich skutkoch, pretože ste mi prišli na myseľ, budete pre ne pochytaní.
30Tebe však, knieža v Izraeli, znesvätený priestupník, ktorého deň prichádza, prichádza čas konečného trestu:
31Takto vraví Pán, Hospodin: Odlož turban! Zlož korunu! Nič neostane tak, ako je. Čo je nízke, bude vyvýšené, a čo je vysoké, bude znížené.
32Na trosky, trosky, trosky zmením mesto! Ani to však nezostane, keď príde ten, ktorému patrí súd, lebo jemu ho odovzdám.
33Ty, človeče, prorokuj a povedz: Takto vraví Pán, Hospodin, o Amónčanoch a o ich výsmechu: Povedz: Meč, meč je vytasený, aby zabíjal. Je vyleštený na ničenie, aby sa blýskal,
34aby ho vtedy, keď o tebe videli lož a veštili klam, položili na šiju hanebných priestupníkov, ktorých deň prichádza, čas posledného trestu.
35Schovaj ho do pošvy! Na mieste, kde si bola stvorená, amónska dcéra, v krajine, z ktorej pochádzaš, ťa budem súdiť.
36Vylejem na teba svoj hnev, zapálim proti tebe oheň svojej zlosti a vydám ťa do moci surových mužov, ktorí sú majstrami v ničení.
37Budeš potravou ohňa, tvoja krv bude tiecť po krajine. Nespomenú si už na teba, lebo ja, Hospodin, som hovoril.