Evanjelium podľa Matúša · 9

¹On nastúpil na loďku, preplavil sa na druhý breh a prišiel do svojho mesta. ²Tu mu priniesli ochrnutého človeka, ktorý ležal na lôžku. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Dúfaj, synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“ ³Vtedy si niektorí zákonníci povedali: „Tento sa rúha.“ ⁴Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal: „Prečo myslíte zlé vo svojich srdciach? ⁵Čo je ľahšie - povedať: »Odpúšťajú sa ti hriechy,« alebo povedať: »Vstaň a choď«? ⁶Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ - povedal ochrnutému: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“ ⁷A on vstal a odišiel domov. ⁸Keď to zástupy videli, s bázňou oslavovali Boha, ktorý dal takú moc ľuďom. ⁹Keď odtiaľ Ježiš odišiel, videl na mýtnici sedieť človeka menom Matúša a povedal mu: „Poď za mnou!“ On vstal a išiel za ním. ¹⁰Keď potom Ježiš sedel v dome za stolom, prišli mnohí mýtnici a hriešnici a stolovali s ním a s jeho učeníkmi. ¹¹Keď to videli farizeji, hovorili jeho učeníkom: „Prečo váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“ ¹²On to začul a povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. ¹³Choďte a naučte sa, čo to znamená: »Milosrdenstvo chcem, a nie obetu.« Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“ ¹⁴Vtedy k nemu prišli Jánovi učeníci a hovorili: „Prečo sa my a farizeji často postíme, a tvoji učeníci sa nepostia?“ ¹⁵Ježiš im povedal: „Vari môžu svadobní hostia smútiť, kým je ženích s nimi? No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom sa budú postiť. ¹⁶Nik predsa neprišíva na starý odev záplatu z novej látky, lebo záplata sa z odevu vytrhne a diera bude ešte väčšia. ¹⁷Ani nové víno nevlievajú do starých mechov, lebo mechy sa roztrhnú a aj víno vytečie, aj mechy sa zničia. Ale nové víno vlievajú do nových mechov, a tak sa oboje zachová.“ ¹⁸Ako im toto hovoril, pristúpil k nemu istý popredný muž, poklonil sa mu a povedal: „Pred chvíľkou mi zomrela dcéra; ale poď, vlož na ňu ruku a ožije.“ ¹⁹Ježiš vstal a šiel za ním i so svojimi učeníkmi. ²⁰Vtedy k nemu odzadu pristúpila istá žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok, a dotkla sa obruby jeho odevu. ²¹Povedala si totiž v duchu: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“ ²²Ježiš sa obrátil, a keď ju zazrel, povedal: „Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila.“ A žena bola od tej hodiny zdravá. ²³Keď potom Ježiš prišiel do domu popredného muža a videl pískajúcich na píšťalách a rozrušený dav, ²⁴povedal: „Odíďte! Dievča neumrelo, ale spí.“ Oni ho vysmiali. ²⁵Ale keď dav rozohnali, vošiel dnu, chytil dievča za ruku a ono vstalo. ²⁶A chýr o tom sa rozniesol po celej krajine. ²⁷Keď Ježiš odtiaľ odchádzal, išli za ním dvaja slepci a kričali: „Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!“ ²⁸Keď potom vošiel do domu, slepci prišli k nemu. Ježiš sa ich opýtal: „Veríte, že to môžem urobiť?“ Oni mu odpovedali: „Áno, Pane.“ ²⁹Tu sa dotkol ich očí a povedal: „Nech sa vám stane, ako ste uverili.“ ³⁰A oči sa im otvorili. Ježiš im pohrozil: „Ale nech sa to nik nedozvie!“ ³¹No oni šli a rozprávali o ňom po celom kraji. ³²Keď odchádzali, priviedli mu nemého človeka, posadnutého zlým duchom. ³³On zlého ducha vyhnal a nemý prehovoril. Zástupy žasli a vraveli: „Také niečo sa ešte nikdy v Izraeli nestalo.“ ³⁴Ale farizeji hovorili: „Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov.“ ³⁵A Ježiš chodil po všetkých mestách a dedinách, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu. ³⁶Keď videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera. ³⁷Vtedy povedal svojim učeníkom: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. ³⁸Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.“