Tobiáš · 2

1Keď som sa za kráľa Esar-Chaddóna vrátil do svojho domu a keď mi vrátili moju manželku Annu i môjho syna Tobiáša, pripravili mi na náš sviatok Päťdesiatnice, čiže na slávnosť týždňov, skvelú hostinu a ja som začal stolovať. 2Keď mi prestreli stôl a predkladali veľa chodov, povedal som svojmu synovi Tobiášovi: Chlapče, choď von, a keď nájdeš nejakého chudobného spomedzi našich bratov zajatých v Ninive, ktorý celým svojím srdcom pamätá na Pána, priveď ho a bude jesť so mnou. Počkám na teba, syn môj, kým prídeš. 3Tobiáš vyšiel hľadať nejakého chudobného spomedzi našich bratov. Keď sa vrátil, oslovil ma: Otec! Ja som mu povedal: Tu som, syn môj. On pokračoval: Otec, jeden človek z nášho rodu bol zavraždený a leží pohodený na námestí. Pred chvíľou ho tam zahrdúsili. 4Vyskočil som a nechal som jedlo skôr, než by som sa ho bol dotkol. Mŕtveho som vzal z ulice a odniesol som ho do jedného domu, kým nezapadne slnko, aby som ho potom pochoval. 5Keď som sa vrátil, umyl som sa a so zármutkom som jedol chlieb. 6Pritom som si spomenul na výrok proroka Amosa, keď povedal o Bételi: Vaše slávnosti sa zmenia na žalosť a všetky vaše piesne na plač. A rozplakal som sa. 7Keď slnko zapadlo, odišiel som, vykopal som hrob a mŕtveho som pochoval. 8Susedia sa mi vysmievali a hovorili: Ten sa už nebojí? Veď už ho hľadali, aby ho zabili za taký čin. Musel utiecť a teraz zase pochováva mŕtvych. 9V tú noc som sa okúpal, vyšiel som do dvora a uložil som sa pri múre. Bolo horúco, preto som si tvár nezakryl. 10Nevedel som, že nado mnou na múre sú vrabce. Ich teplý trus mi padol do očí a na očiach mi vzniklo beľmo. Chodil som sa liečiť k lekárom, ale čím viac ma natierali liekmi, tým viac mi oči zasahovalo beľmo. Napokon som celkom oslepol. Štyri roky som nič nevidel. Všetci moji bratia nado mnou plakali. Achikar ma živil dva roky, kým neodišiel do Elymaidy. 11V tom čase moja manželka Anna konala za mzdu ženské práce. 12Tie potom posielala zákazníkom a oni jej za to dávali mzdu. Siedmy deň mesiaca dystros dokončila tkanie a látku poslala zákazníkom. Dali jej celú mzdu a na pohostenie pridali kozliatko. 13Keď kozliatko prišlo ku mne, začalo mečať. Zavolal som si ženu a opýtal som sa jej: Odkiaľ je to kozľa? Vari len nie je ukradnuté! Vráť ho jeho majiteľom, lebo my nesmieme jesť nič ukradnuté. 14Ona mi však povedala: Pridali mi ho k mzde ako dar. Ja som jej neveril a hovoril som, aby ho vrátila majiteľom. Aj som sa preto na ňu nahneval. No ona mi odpovedala: Kde sú tvoje milosrdné skutky? Kde je tvoje spravodlivé konanie? Už sa ukázalo, čo za to máš!