Múdrosti · 10

ROM (Rómsky) — kapitola 10 z 19

Žiadne verše na zobrazenie.

Verš 1

Verš 3

Verš 4

Po vlnách potopy múdrosť previedla spravodlivého Noema na korábe, ktorý sa volá "slabučkým drevom", lebo, hoci bol veľký, bez pomoci Božej múdrosti nebol by zodpovedal úlohe, na ktorú bol vystavaný.

Verš 5

Múdrosť našla Abraháma, ktorý tiež jej vplyvom zostal verný pravému Bohu, a hoci miloval svojho syna Izáka, jeho láska nebola slabošská; bol ochotný Bohu obetovať svojho syna. Medzi stavbou babylonskej veže a povolaním Abraháma uplynula, pravda, dlhá doba.

Verš 6

Verš 9

Jakub utekal pred svojím bratom Ezauom do Haranu. Na ceste – v Beteli – mal videnie vo sne, v ktorom videl nebo (Gn 28, 12). Na ceste domov mal boj s anjelom (Gn 32,24 n.), v ktorom zvíťazil. Víťazstvo získal modlitbou (porov. Oz 12,4) a poznal, že bohabojnosť a pobožná modlitba je nadovšetko.

Verš 13

Verš 15

Izrael sa volá svätým ľudom a bezúhonným rodom, pretože si zachoval vieru v jedného Boha a bol Bohom povolaný k tomu, aby bol svätý (Ex 19,6). Aj jeho mravný život stál vysoko nad životom pohanov. Pritom však svätopisec sám často vyčituje chyby a hriechy národa (11,9.10; 12,21 n.; 15,2; 16,5.6.11; 18,20 n.). Boží sluha, Mojžiš konal pred faraónom zázraky a donútil ho, aby Izraelitov prepustil z Egypta. Egypťania, azda zo strachu, dobrovoľne dali Izraelitom svoje cennosti (Ex 3,21; 11,2 n.; 12,35 n.) a títo si ich mohli smelo prisvojiť ako náhradu za ťažké a darmo konané práce pri egyptských stavbách. Záštitou a nočným svetlom bol Izraelitom Boh v podobe ohnivého oblaku (Ex 13,21). Egyptské vojsko zahynulo v Červenom mori. Jozef Flávius (Starožitnosti II,16,6) píše, že si Izraeliti zobrali výstroj Egypťanov, ktorú more vyvrhlo. Zázračný prechod cez Červené more Izraeliti ospevovali chválospevom (Ex 15,1–211). Neboli národom spevavým, skôr zamĺklym (pôvodina má doslovne "nemí"), preto im múdrosť musela otvoriť ústa, aby mohli spievať chválospev.