MENU

Sudcov · 13

Rómsky (ROM) — kapitola 13 z 21

Verš 1 5 referencií

Verš 4 1 referencia

Nm 6,2

Verš 5 2 referencie

Verš 22 3 referencie

Verš 24 1 referencia

Heb 11,32
So mai phenav? Nas dosta vriama te phenav pa Gideon, ai o Barak, ai o Samson, ai o Jephthah, ai o David, ai o Samuel, ai sa le profeturia.

Verš 1

Podobný úvod v 3,12; 4,1; 6,1; 10,6. – Filištínci (hebr. Pelištím – asi "Prisťahovalci") bývali v juhozápadnej Palestíne už za čias Abrahámových (Gn 26,18). O ich mestách pozri Joz 13,3. Spomínaní sú v 3,3; 10,7. – Filištínska nadvláda (40 ročná), o ktorej je tu reč, trvala za veľkňazstva Héliho a čiastočne Samuelovho a skončila až víťazstvom Samuelovým (1 Sam 7,7 nn.).

Verš 2

Saraa (hebr. Sor’á), dnes Sar’á, 22 km západne od Jeruzalema, Joz 19,41. – Manue (hebr. Manóah – Pokoj je Boh).

Verš 3

Bohu zasvätený (hebr. názír od slovesa názar ,oddeliť sa') mal podľa Nm 6,1 nn. na základe sľubu zachovávať toto: 1. zdržiavať sa opojných nápojov, 2. nechať si rásť vlasy, 3. neznečistiť sa dotykom mŕtvoly. Povinnosti, ktoré má podľa zákona dodržať nazirejec, sú tu uložené aj matke.

Verš 12

Manue sa nedozvedá nič nového, hoci chcel zvedieť niečo o svojom prisľúbenom synovi, lebo anjel vo svojej odpovedi opakuje len to, čo predtým prikázal manželke.

Verš 15

Meno anjela, ktorým je vyjadrená jeho podstata, je "obdivuhodné" (presnejšie: div, zázrak), čiže prevyšuje ľudské sily, je nepochopiteľné a nevysloviteľné.

Verš 20

K obave, že musia zomrieť, porov. 6,22; Gn 16,13; 32,31; Ex 20,19; 33,20.

Verš 23

Miesto "suchej obety" má Vg: "mokrej obety". – Zázrak, ktorý sa stal pri obete, bol pádnym dôkazom, že obeta je Bohu milá, že sú v priazni Božej.

Verš 25

K Machane-Dan (Vg: "Tábor Danov") pozri 18,12. – Estaol sa obyčajne stotožňuje s dnešnou "Ešu’a", asi 4 hod. západne od Jeruzalema a severovýchodne od Saray.