Vyhľadávanie: „Mt 9,18-26; Mk 5,21-43; Lk 8,40-56"

¹⁸Ako im toto hovoril, pristúpil k nemu istý popredný muž, poklonil sa mu a povedal: „Pred chvíľkou mi zomrela dcéra; ale poď, vlož na ňu ruku a ožije.“ ¹⁹Ježiš vstal a šiel za ním i so svojimi učeníkmi. ²⁰Vtedy k nemu odzadu pristúpila istá žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok, a dotkla sa obruby jeho odevu. ²¹Povedala si totiž v duchu: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“ ²²Ježiš sa obrátil, a keď ju zazrel, povedal: „Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila.“ A žena bola od tej hodiny zdravá. ²³Keď potom Ježiš prišiel do domu popredného muža a videl pískajúcich na píšťalách a rozrušený dav, ²⁴povedal: „Odíďte! Dievča neumrelo, ale spí.“ Oni ho vysmiali. ²⁵Ale keď dav rozohnali, vošiel dnu, chytil dievča za ruku a ono vstalo. ²⁶A chýr o tom sa rozniesol po celej krajine.

²¹Keď sa Ježiš znova preplavil loďou na druhý breh, zišiel sa k nemu veľký zástup a bol pri mori. ²²Tu prišiel jeden z predstavených synagógy menom Jairus, a len čo ho zazrel, padol mu k nohám ²³a veľmi ho prosil: „Dcérka mi umiera. Poď, vlož na ňu ruky, aby ozdravela a žila.“ ²⁴Ježiš odišiel s ním a za ním išiel veľký zástup a tlačil sa na neho. ²⁵Bola tam aj istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok. ²⁶Veľa vystála od mnohých lekárov a minula celý majetok, ale nič jej nepomohlo, ba bolo jej vždy horšie. ²⁷Keď sa dopočula o Ježišovi, prišla v zástupe zozadu a dotkla sa jeho šiat. ²⁸Povedala si totiž: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“ ²⁹A hneď prestala krvácať a pocítila v tele, že je z choroby vyliečená. ³⁰Ježiš hneď poznal, že z neho vyšla sila. Obrátil sa k zástupu a spýtal sa: „Kto sa to dotkol mojich šiat?“ ³¹Jeho učeníci mu vraveli: „Vidíš, že sa na teba tlačí zástup, a pýtaš sa: »Kto sa ma dotkol?«“ ³²Ale on sa obzeral, chcel vidieť tú, čo to urobila. ³³Žena, vediac, čo sa s ňou stalo, prišla so strachom a chvením, padla pred neho a povedala mu celú pravdu. ³⁴A on jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojej choroby.“ ³⁵Kým ešte hovoril, prišli z domu predstaveného synagógy a povedali: „Tvoja dcéra umrela; načo ešte unúvaš učiteľa?“ ³⁶Ale keď Ježiš počul, čo hovoria, povedal predstavenému synagógy: „Neboj sa, len ver!“ ³⁷A nikomu nedovolil ísť za sebou, iba Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi. ³⁸Keď prišli k domu predstaveného synagógy, videl rozruch, plač a veľké bedákanie. ³⁹Vošiel dnu a povedal im: „Prečo sa plašíte a nariekate? Dievča neumrelo, ale spí.“ ⁴⁰Oni ho vysmiali. Ale on všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dievčaťa a tých, čo boli s ním, vstúpil ta, kde dievča ležalo, ⁴¹chytil ho za ruku a povedal mu: „Talitha kum!“, čo v preklade znamená: „Dievča, hovorím ti, vstaň!“ ⁴²A dievča hneď vstalo a chodilo; malo totiž dvanásť rokov. I stŕpli od veľkého úžasu. ⁴³On im prísne prikázal, že sa to nesmie nik dozvedieť, a povedal, aby dievčaťu dali jesť.

⁴⁰Keď sa Ježiš vrátil, privítal ho zástup, lebo všetci naň čakali. ⁴¹Tu prišiel muž, menom Jairus, ktorý bol predstaveným synagógy. Padol Ježišovi k nohám a prosil ho, aby šiel do jeho domu, ⁴²lebo mal jedinú, asi dvanásťročnú dcéru a tá umierala. Ako šiel, tlačil sa naňho zástup. ⁴³Bola tam aj istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok; minula na lekárov celý svoj majetok, ale ani jeden ju nemohol vyliečiť. ⁴⁴Pristúpila odzadu, dotkla sa obruby jeho šiat a hneď prestala krvácať. ⁴⁵Ježiš sa spýtal: „Kto sa ma to dotkol?“ Keď to všetci popierali, ozval sa Peter: „Učiteľ, veď sa tlačia zástupy a tisnú ťa!“ ⁴⁶Ale Ježiš povedal: „Niekto sa ma dotkol, lebo som pocítil, že zo mňa vyšla sila.“ ⁴⁷Žena, vidiac, že sa neutají, prišla s chvením, padla pred neho a pred všetkým ľudom sa priznala, prečo sa ho dotkla a ako hneď ozdravela. ⁴⁸A on jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji!“ ⁴⁹Kým ešte hovoril, prišiel ktosi z domu predstaveného synagógy a povedal: „Tvoja dcéra umrela; už neunúvaj učiteľa.“ ⁵⁰Ale keď to Ježiš počul, povedal mu: „Neboj sa, len ver a bude zachránená!“ ⁵¹Keď prišiel k domu, nikomu nedovolil vojsť dnu, iba Petrovi, Jánovi a Jakubovi s otcom a matkou dievčaťa. ⁵²Všetci nad dievčaťom plakali a nariekali. On povedal: „Neplačte! Dievča neumrelo, ale spí.“ ⁵³Oni ho vysmiali, lebo vedeli, že umrelo. ⁵⁴Ale on ho chytil za ruku a zvolal: „Dievča, vstaň!“ ⁵⁵I vrátil sa doň duch a hneď vstalo. A rozkázal, aby mu dali jesť. ⁵⁶Rodičia dievčaťa stŕpli od úžasu a on im prikázal, že nesmú nikomu hovoriť, čo sa stalo.