Kniha proroka Izaiáša · 16

¹Pošlite baránka vládcovi zeme zo Sely púšťou k vrchu dcéry Siona. ²Ako odplašené vtáča, rozohnané hniezdo, budú dcéry Moabu pri brodoch Arnona. ³„Daj radu, učiň rozhodnutie; premeň na noc svoj tieň v pravé poludnie, schovaj ubehlíkov, nevyjavuj rozplašených! ⁴Nech u teba bývajú ubehlíci Moabu, buď im útočišťom pred ničiteľom!“ Veď zmizol násilník, prestalo ničenie, zhynuli z krajiny tí, čo ju gniavili! ⁵Milostivo bude postavený trón a na ňom bude verne sedieť v stánku Dávidovom sudca, čo hľadá právo a domáha sa pravdy. ⁶Počuli sme o pýche Moabu, pýche veľkej, a o jeho nadutosti, hrdosti a prchkosti, o jeho nezmyselných rečiach. ⁷Preto jajkať bude Moab k Moabovi, všetko to bude jajkať. Za hroznovými koláčmi Kír-Charošetu budú vzdychať celkom zničení. ⁸Lebo sú zvädnuté polia Hesebonu, vinicu Sabamy rozšliapali páni národov; jej ratolesti siahajú až k Jazeru, zatárali sa na púšť, jej výhonky sa rozvetvovali, presahovali more. ⁹Preto plačom Jazerčanov oplakávam vinicu Sabamy, zalievam ťa slzami, Hesebon a Eleále, veď do tvojho vinobrania a do tvojej žatvy vpadávalo ujúkanie. ¹⁰Zmizla radosť a plesanie zo záhrad a vo viniciach nejasajú, nevýskajú, víno v lisoch nešliape šliapač, urobil som koniec ujúkaniu. ¹¹Preto moje vnútro zuní pre Moaba ako citara a moje útroby pre Kír Cháreš. ¹²Až sa zjaví Moab a namáhať sa bude na výšinách a vojde sa modliť do svojej svätyne, nič nezmôže. ¹³Toto je slovo, ktoré Pán dávno vyriekol nad Moabom. ¹⁴Teraz však prehovoril Pán: „V troch rokoch, ako rokoch žoldniera, bude znevážená sláva Moabu so všetkým veľkým zástupom. Zvyškov však bude málo, trocha, nie mnoho.“