Kniha proroka Izaiáša · 64

¹Ako keď oheň páli raždie a voda vrie od ohňa, aby si dal modloslužobníkom svoje meno znať, nech sa trasú pred tvojou tvárou (ich) národy. ²Keď si robil divy, zostúpil si, hoc sme nečakali, pred tvojou tvárou sa triasli vrchy. ³Od večnosti nepočuli, neslýchali, oko nevidelo okrem teba Boha, ktorý by sa zastal tých, čo v neho dúfajú. ⁴Ideš v ústrety tomu, čo s radosťou robí spravodlivo, teba na tvojich cestách spomína. Hľa, ty si sa hneval - a my sme hrešili, boli sme stále v tom. Či budeme spasení? ⁵Všetci sme boli ako poškvrnení, sťa skrvavená šata bola všetka naša spravodlivosť a zvädli sme ako lístie, naše hriechy nás uniesli sťa vietor. ⁶Nebolo toho, kto by vzýval tvoje meno, kto by sa vzbudil a chopil sa teba, lebo si schoval pred nami svoju tvár, oddal si nás moci našich hriechov. ⁷Teraz však, Pane, ty si náš otec, my sme len hlina a ty si náš tvorca, všetci sme dielom tvojich rúk. ⁸Nehnevaj sa, Pane, tak veľmi a nespomínaj na hriech naveky; hľa, pozri, my všetci sme tvoj ľud. ⁹Tvoje sväté mestá ostali púšťou, Sion sa stal púšťou, Jeruzalem sa stal pustatinou. ¹⁰Náš svätý a nádherný chrám, kde ťa chválievali naši otcovia, stal sa korisťou ohňa; všetko, čo nám bolo drahé, ostalo zboreniskom. ¹¹Či sa zdržíš po tom všetkom, Pane? Budeš mlčať a tak veľmi nás pokoríš?