Múdrosti · 18
1Tvoji svätí mali však najjasnejšie svetlo. Egypťania síce počuli ich hlas, ale nevideli nikoho, a pretože netrpeli ako oni, nazývali ich šťastnými.
2Boli vďační, že im neubližujú tí, ktorých oni utláčali, a prosili o odpustenie.
3Miesto tmy si svojim poskytol ohnivý stĺp, aby im bol vodcom na cestách neznámym krajom a slnkom, ktoré ich nepálilo pri ich slávnom putovaní.
4Tamtí si totiž zaslúžili, aby boli zbavení svetla a uväznení v tme, pretože zadržiavali pod dozorom tvojich synov, cez ktorých mal svet dostať nehynúce svetlo zákona.
5Keď sa uzniesli, že pozabíjajú novorodencov svätých, z ktorých jedno dieťa bolo odložené a zachránené, za trest si im odňal mnoho detí a spoločne si ich zahubil prívalom vôd.
6Tú noc si našim otcom vopred oznámil, aby bezpečne vedeli, akým prísažným sľubom uverili, a aby boli dobrej mysle.
7Tvoj ľud očakával záchranu spravodlivých a záhubu nepriateľov.
8Tým si vlastne trestal protivníkov, tým si oslávil nás, keď si nás povolal.
9Zbožné deti dobrých predkov totiž tajne prinášali baránka na obetu a jednomyseľne sa zaviazali poslúchať Boží zákon, že svätí budú mať rovnako účasť na dobrodeniach i na nebezpečenstvách, a už vtedy začali spievať chválospevy otcov.
10Ako odpoveď zaznel neladný krik nepriateľov a rozliehal sa nárek nad oplákavanými deťmi.
11Rovnaký spravodlivý trest stihol otroka i pána a jednoduchý človek trpel rovnako ako kráľ.
12Všetci spoločne mali nespočetných mŕtvych, ktorí zomreli rovnakou smrťou. Živí nestačili ani len pochovávať, keď jednou ranou vymrel výkvet ich potomstva.
13Tí, čo pre činy čarodejníkov nechceli ničomu veriť, napokon pri smrti prvorodených vyznali, že tento ľud je Božím synom.
14Keď bolo všetko ponorené do hlbokého ticha a noc vo svojom behu prišla do polovice,
15tvoje všemocné slovo z nebies sa znieslo z kráľovského trónu ako tvrdý bojovník doprostred krajiny odsúdenej na záhubu; nieslo tvoj neodvolateľný rozkaz ako ostrý meč.
16Keď sa zastavilo, všade rozsievalo smrť, dotýkalo sa nebies, aj keď stálo na zemi.
17Vtedy ich odrazu vystrašili vidiny v hrozných snoch a prepadli ich nečakané úzkosti.
18Polomŕtvi padali: jedni tu, druhí tam; a pritom vypovedali, prečo umierajú.
19Nepokojné sny im to totiž dali vopred vedieť, aby nezahynuli, nevediac, prečo vlastne tak hrozne trpia.
20Smrť zakúsili aj spravodliví a skaza postihla mnohých na púšti, ale hnev netrval dlho.
21Rýchlo totiž vystúpil bezúhonný muž a pustil sa za nich do boja, ako výzbroj svojej služby niesol modlitbu a kadidlovú obetu zmierenia. Postavil sa zoči-voči hnevu a urobil koniec tej rane a tak ukázal, že je tvojím služobníkom.
22Roztrpčenie nepremohol telesnou silou ani účinnosťou zbraní, ale trestajúceho odzbrojil slovom, keď pripomenul zmluvy a prísahy dané otcom.
23Keď totiž mŕtvi húfne padali jeden na druhého, stojaci uprostred zastavil hnev a zamedzil mu prístup k živým.
24Celý vesmír bol totiž na jeho rúchu, ktoré mu siahalo až po nohy, slávne mená otcov boli vyryté v štyroch radoch drahokamov a tvoj majestát na diadéme jeho hlavy.
25Pred týmto ničiteľ ustúpil a zľakol sa; veď stačilo, že zakúsili hnev.