1. kniha Machabejcov · 2

¹V tých dňoch vystúpil Matatiáš, syn Jána, vnuk Simeona, kňaz z rodu jeruzalemských Joaribovcov, býval však v Modeine. ²Mal päť synov: Jána, zvaného Gadis, ³Šimona, zvaného Tasi, ⁴Júdu, ktorý sa nazýval Machabejec, ⁵Eleazara, zvaného Hauran, a Jonatána, zvaného Apfus. ⁶Keď videl hanebnosti, ktoré sa diali v Judei a v Jeruzaleme, ⁷prehovoril: „Beda mi! Prečo som sa narodil, aby som videl rozdrvenie svojho ľudu, skazu mesta svätého a tu sedel, keď sa dostáva do rúk nepriateľov, svätyňa do rúk cudzozemcov? ⁸Jeho chrám je ako zhanobený človek, ⁹jeho veľkolepý riad bol odnesený ako korisť, po uliciach boli zabíjané jeho deti, jeho mládenci (zas padli) nepriateľským mečom… ¹⁰Ktorý národ nepanuje nad ním, neberie si z neho korisť? ¹¹Odňali mu všetku jeho krásu, voľakedy slobodné sa stalo rabom. ¹²Naša svätyňa, ty naša nádhera, ty naša sláva, aká si len spustošená! Znesvätili ťa pohania. ¹³Načo mám ešte žiť?“ ¹⁴Matatiáš a jeho synovia si roztrhli odev, obliekli sa do vrecoviny a veľmi žialili. ¹⁵Tu prišli do mesta Modein kráľovskí poslovia, ktorí mali nútiť k odpadu s tým, aby (jeho obyvatelia) obetovali. ¹⁶A mnohí z Izraela k nim pristúpili. Keď sa zhromaždili Matatiáš a jeho synovia, ¹⁷kráľovskí poslovia sa ujali slova a vraveli Matatiášovi: „Si vážený a významný hodnostár tohto mesta a podporujú ťa synovia i bratia. ¹⁸Preto pristúp najprv ty a splň kráľovský rozkaz, ako ho splnili všetky národy aj Júdovci a tí, čo zostali v Jeruzaleme! Potom budeš patriť aj so svojimi synmi medzi kráľových priateľov a budete poctení, ty i tvoji synovia, zlatom, striebrom a mnohými darmi.“ ¹⁹Matatiáš odpovedal a zvýšeným hlasom zvolal: „Hoc aj všetky národy kráľovej ríše poslúchajú kráľa, odpadávajú od náboženstva svojich otcov a podrobujú sa jeho nariadeniam, ²⁰ja, moji synovia a moji bratia budeme kráčať podľa zmluvy našich otcov. ²¹Nech je od nás ďaleko, aby sme opustili zákon a nariadenia! ²²Kráľove rozkazy poslúchať nebudeme a od nášho náboženstva sa neodchýlime ani napravo, ani naľavo.“ ²³Len čo dohovoril tieto slová, pristúpil pred očami všetkých akýsi Žid, aby obetoval na oltári v Modeine podľa kráľovho rozkazu. ²⁴Keď to Matatiáš videl, v rozhorčení sa mu zachvelo vnútro. Vzplanul hnevom, ako kázal zákon, priskočil k nemu a zabil ho pri oltári. ²⁵Zároveň zabil aj kráľovho posla, ktorý nútil obetovať, a oltár rozváľal. ²⁶Horlil za zákon ako kedysi Finés proti Zambrimu, Salomovmu synovi. ²⁷Potom Matatiáš zvolal silným hlasom v meste: „Nech ide za mnou každý, kto horlí za zákon a chce zostať verný zmluve!“ ²⁸A utiekol so svojimi synmi do hôr. Všetko, čo mali, zanechali v meste. ²⁹Vtedy mnohí, ktorí túžili po spravodlivosti a práve, odišli na púšť ³⁰a usadili sa tam so svojimi deťmi, ženami a s dobytkom, lebo na nich doliehalo čoraz väčšie zlo. ³¹Keď oznámili kráľovským úradníkom a vojenským oddielom, ktoré boli v Jeruzaleme, v Dávidovom meste, že niektorí z opovrhovateľov kráľovho rozkazu sa utiahli do skrýš na púšti a že mnohí odišli za nimi, ³²vytiahli proti nim. Keď ich dostihli, rozostavili sa proti nim a chystali sa bojovať s nimi v sobotný deň. ³³Volali na nich: „Už toho bolo dosť! Vyjdite! Podrobte sa kráľovmu rozkazu a zostanete nažive!“ ³⁴Ale oni odpovedali: „Nevyjdeme a neurobíme podľa kráľovho rozkazu, aby sme znesvätili sobotný deň!“ ³⁵Nato hneď aj začali proti nim bojovať. ³⁶Ale oni im ničím neodvetili. Ani len kameňom nehodili po nich, ani skrýše si nezatarasili. ³⁷Povedali: „Zomrieme všetci s čistým svedomím. Nebo a zem sú nám svedkami, že nás nespravodlivo zabíjate!“ ³⁸Tak teda začali proti nim boj v sobotu; i zomreli spolu so svojimi ženami, deťmi a stádami, na tisíc ľudských životov. ³⁹Keď sa to dozvedeli Matatiáš a jeho priatelia, veľmi za nimi žialili. ⁴⁰Povedali si: „Ak urobíme všetci tak, ako urobili naši bratia, ak nebudeme bojovať proti pohanom za svoje životy a za svoje zákony, veľmi rýchlo nás vykynožia zo zeme.“ ⁴¹A toho dňa sa uzniesli: „Nech na nás ktokoľvek zaútočí v sobotný deň, budeme proti nemu bojovať, aby sme nepomreli všetci, ako zomreli naši bratia v skrýšach!“ ⁴²Vtedy sa k nim pridala skupina Asidejcov; boli to udatní izraelskí mužovia a všetci zo srdca oddaní zákonu. ⁴³Ďalej sa k nim pripojili všetci, ktorí chceli utiecť pred útrapami. Bola to pre nich dobrá posila. ⁴⁴Zostavili teda vojsko a porazili hriešnych v svojom hneve, vierolomníkov vo svojom rozhorčení. Ostatní utiekli k pohanom, aby sa zachránili. ⁴⁵Matatiáš a jeho prívrženci robili obchôdzky a rúcali oltáre; ⁴⁶a obrezávali, hoc aj násilne, neobrezané deti, ak také našli na izraelskom území. ⁴⁷Vyháňali namyslencov a darilo sa dielu ich rúk. ⁴⁸Ujali sa zákona proti prechmatom pohanov a kráľov a nedopustili, aby sa hriešnici dostali do prevahy. ⁴⁹Keď sa Matatiášove dni chýlili ku koncu, riekol svojim synom: „Dnes je pri moci pýcha a tyranstvo, čas rozvratu a rozhorčeného hnevu. ⁵⁰Teraz sa teda, synovia, borte za zákon, dajte svoje životy za zmluvu svojich otcov! ⁵¹Buďte pamätliví skutkov svojich otcov, ktoré vykonali za svojich čias! Potom bude veľká sláva a večné meno vaším údelom. ⁵²Či sa neukázalo, že Abrahám bol v pokušení verný, a nepripočítalo sa mu to za záslužný čin? ⁵³Jozef zachovával zákon, keď bol v súžení, a tak sa stal pánom Egypta. ⁵⁴Finés, náš otec, za prejavenie vzácnej horlivosti dostal prisľúbenie večného kňazstva. ⁵⁵Jezus splnil príkaz a stal sa sudcom v Izraeli. ⁵⁶Kaleb sa osvedčil pred všetkými ľuďmi, preto dostal dedičný údel v (našej) krajine. ⁵⁷Dávid, pretože bol nábožný, dostal kráľovský trón na večité veky. ⁵⁸Eliáš, čo veľmi horlil za zákon, bol vzatý do neba. ⁵⁹Ananiáš, Azariáš, Mízael verili, a preto boli zachránení z blčiaceho ohňa. ⁶⁰Daniel bol pre svoju nevinnosť vyslobodený z pažeráka levov. ⁶¹Tak vás pokolenie za pokolením poučuje, že nezhynul nik, kto dúfal v neho. ⁶²Hrozieb zločinca sa nestrachujte, lebo jeho sláva bude kalom pre črviaky. ⁶³Dnes sa povyšuje, a zajtra ho už nebude; obráti sa zasa na svoj prach, nebude z jeho plánov nič. ⁶⁴Nuž vy, synovia, vzmužte sa a buďte silní v Zákone, lebo len ním dosiahnete slávu! ⁶⁵Viem, že váš brat Šimon je muž rozvážny. Poslúchajte ho vždy; on vám bude otcom. ⁶⁶Júda Machabejec, ktorý bol udatným hrdinom od svojej mladosti, nech je vaším vojvodcom a nech vedie boj proti pohanom! ⁶⁷Zhromaždite okolo seba všetkých, čo plnia zákon, a vykonajte pomstu za svoj národ! ⁶⁸Prísne odplaťte pohanom a pridržiavajte sa všetkého, čo predpisuje zákon.“ ⁶⁹Potom im dal požehnanie a bol priradený k svojim otcom. ⁷⁰Zomrel roku stoštyridsiateho šiesteho a jeho synovia ho pochovali v otcovskej hrobke v Modeine. A celý Izrael ho oplakával veľkým plačom.