Ján · 6

1Potom odišiel Ježiš na druhú stranu galilejského mora Tiberiadského 2a nasledoval Ho veľký zástup, lebo videli znamenia, ktoré činil na nemocných. 3Ježiš vystúpil na vrch a tam sa posadil so svojimi učeníkmi. 4A blízko bola Veľká noc, slávnosť židovská. 5Keď teda Ježiš pozdvihol oči a videl, že veľký zástup prichádza k Nemu, riekol Filipovi: Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli? 6Ale to povedal len preto, aby ho skúšal; lebo sám vedel, čo urobí. 7Odpovedal Mu Filip: Za dvesto denárov chleba im nestačí, aby sa aspoň máličko dostalo každému. 8Povedal Mu jeden z učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra: 9Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve rybičky; ale čo je to pre toľkých? 10I rozkázal Ježiš: Usaďte ľudí. A bolo tam mnoho trávy. Posadilo sa teda mužov okolo päťtisíc. 11Nato Ježiš vzal chleby, dobrorečil Bohu a rozdával sediacim, podobne aj z rybičiek, koľko chceli. 12Keď sa nasýtili, povedal učeníkom: Pozbierajte nalámané zvyšky, aby nič nevyšlo nazmar. 13Pozbierali (ich) teda a nalámané zvyšky, ktoré po jediacich zvýšili z piatich jačmenných chlebov, naplnili dvanásť košov. 14Ľudia však, vidiac znamenie, ktoré učinil, hovorili: Je to naozaj prorok, ktorý mal prísť na svet. 15Preto Ježiš, keď poznal, že chcú prísť a zmocniť sa Ho, aby Ho urobili kráľom, utiahol sa zase na vrch do samoty. 16Keď sa zvečerilo, zišli učeníci k moru 17a vstúpiac na loď, išli na druhú stranu mora, do Kafarnaumu. Bola už tma, a Ježiš ešte neprišiel k nim. 18A more sa búrilo veľkým vetrom. 19Keď sa odplavili asi dvadsaťpäť alebo tridsať honov, videli Ježiša chodiť po mori a blížiť sa k lodi, i preľakli sa. 20On im však riekol: Ja som to, nebojte sa! 21Chceli Ho teda vziať na loď, a loď hneď pristála pri zemi, ku ktorej sa plavili. 22Na druhý deň zástup, stojaci na druhej strane mora, videl, že tam nebolo inej lode, len jedna [na ktorú vstúpili učeníci], a že Ježiš nevstúpil na loď spolu s učeníkmi, ale učeníci odišli sami. 23Prišli však lodičky z Tiberiady blízko miesta, kde jedli chlieb, keď Pán dobrorečil (Bohu). 24Keď teda zástup videl, že Ježiš nie je tam, ani Jeho učeníci, vstúpili na loďky a prišli do Kafarnaumu hľadajúc Ježiša. 25Keď Ho našli na druhej strane mora, povedali Mu: Majstre, kedy si sa sem dostal? 26Ježiš im povedal: Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. 27Usilujte sa nie o pominuteľný pokrm, ale o pokrm, ktorý bude pre večný život, ktorý vám Syn človeka dá; lebo ten potvrdil Boh Otec. 28Povedali Mu teda: Čo robiť, aby sme konali skutky Božie? 29Ježiš im odpovedal: Skutkom Božím je veriť v Toho, ktorého On poslal. 30Povedali Mu: Aké znamenie ukážeš, aby sme videli a verili Ti? Čo Ty robíš? 31Naši otcovia jedli mannu na púšti, ako je napísané: Chlieb z neba dal im jesť. 32Ježiš im povedal: Veru, veru, hovorím vám: Nie Mojžiš dal vám chlieb z neba, ale môj Otec dáva vám pravý chlieb z neba; 33lebo to je chlieb Boží, ktorý zostupuje z neba a dáva svetu život. 34Povedali Mu na to: Pane, dávaj nám vždy tento chlieb. 35Riekol im Ježiš: Ja som chlieb života; kto prichádza ku mne, nikdy nebude lačnieť, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť. 36Ale povedal som vám: Aj ste ma videli, a neveríte. 37Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne, a kto prichádza ku mne, nevyhodím ho; 38veď nezostúpil som z neba, aby som konal svoju vôľu, ale vôľu Toho, ktorý ma poslal, 39a vôľa Toho, ktorý ma poslal, je, aby som nič nestratil z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň. 40Lebo to je vôľa môjho Otca, aby každý, kto vidí Syna a verí v Neho, mal večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň. 41I reptali Židia proti Nemu, že povedal: Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba. 42A hovorili: Nie je to Ježiš, syn Jozefov, ktorého otca a matku poznáme? Ako teraz hovorí: Zostúpil som z neba? 43Ježiš im odpovedal: Nereptajte medzi sebou. 44Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal, a ja ho vzkriesim v posledný deň. 45V prorokoch je napísané: Všetci budú vyučení Bohom; každý, kto počul Otca a učí sa, prichádza ku mne. 46Niežeby niekto bol videl Otca, jedine Ten, kto je od Boha, videl Otca. 47Veru, veru, hovorím vám: Kto verí [vo mňa], má večný život. 48Ja som chlieb života. 49Vaši otcovia jedli mannu na púšti a umreli. 50To je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby ten, čo bude jesť z neho, neumrel. 51Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba; ak niekto je z toho chleba, bude žiť naveky; a chlieb, ktorý ja dám, je moje telo, ktoré vydám za život sveta. 52I hádali sa Židia medzi sebou: Ako nám tento môže dať jesť [svoje] telo? 53Riekol im Ježiš: Veru, veru, hovorím vám: Ak nejete telo Syna človeka a nepijete Jeho krv, nemáte života v sebe. 54Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň. 55Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. 56Kto je moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom. 57Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem skrze Otca, aj ten, kto mňa je, bude žiť skrze mňa. 58To je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, nie aký jedli otcovia, a umreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky. 59Toto povedal, keď vyučoval v synagóge v Kafarnaume. 60Vtedy mnohí z Jeho učeníkov, ktorí to počuli, povedali: Tvrdá je táto reč, kto ju môže počúvať? 61Keďže Ježiš vedel sám od seba, že Jeho učeníci reptajú na to, povedal im: Toto vás pohoršuje? 62A čo, keď uvidíte Syna človeka, ako vystupuje tam, kde bol predtým? 63Duch je, ktorý obživuje, telo nič neosoží. Reči, ktoré som vám hovoril, sú duch a život. 64Ale medzi vami sú niektorí, čo neveria. Ježiš totiž od počiatku vedel, ktorí sú neveriaci a kto Ho zradí. 65I riekol: Preto som vám hovoril, že nikto nemôže prísť ku mne, len ak by mu to dal Otec. 66Odvtedy mnohí z Jeho učeníkov odišli a nechodili viac s Ním. 67Ježiš teda riekol dvanástim: Či aj vy chcete odísť? 68Odpovedal Mu Šimon Peter: Pane, ku komu pôjdeme? Slová večného života máš, 69a my sme uverili a poznali, že Ty si (Kristus), ten Svätý Boží. 70Odpovedal im Ježiš: Či som si ja nevyvolil vás dvanástich? A jeden z vás je diabol. 71Povedal to o Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, lebo ten Ho mal zradiť - jeden z dvanástich.