Izaiáš · 21

1Výrok o prímorskej pustatine: Ako sa víchrice ženú po Negeve, tak to príde z pustatiny, z obávanej krajiny. 2Dostal som hrozné videnie: Zradca zrádza, plieniteľ plieni. Povstaň, Élam! Médsko, obliehaj! Urobím koniec všetkému stonu. 3Preto sa naplnia moje bedrá bôľom, chytia ma bolesti ako rodičku. Som skľúčený, keď o tom počúvam, som vystrašený, keď to vidím. 4Myseľ mi blúdi, hrôzou sa trasiem, súmrak, po ktorom som túžil, zmenil sa na postrach. 5Prikrýva sa stôl, prestiera sa obrus, je sa a pije. Povstaňte, kniežatá, pomažte si štít! 6Takto ku mne prehovoril Pán: Choď, postav hliadku! A čo vidí, nech oznámi! 7Keď vidí jazdcov, záprahy koní, jazdcov na osloch a jazdcov na ťavách, nech hľadí pozorne, veľmi pozorne. 8Vtedy ten, čo hliadkoval, zvolal: Pane, na stráži stojím celý deň, na hliadku sa staviam každú noc. 9Hľa, prichádza muž z jazdy, s ním záprahy koní, oznamuje a hovorí: Padol, padol Babylon a všetky podoby jeho bohov sú roztrepané na zemi. 10Môj zdrvený a rozptýlený ľud, čo som počul od Hospodina zástupov, Boha Izraela, to vám oznamujem. 11Výrok proti Dúme: Volá ku mne zo Seíru: Strážnik, koľko ešte zostáva z noci, strážnik, koľko z noci uplynulo? 12Strážnik hovorí: Prichádza ráno, ale ešte je noc. Ak sa chcete vyzvedieť, vyzvedajte sa, znova sa vráťte. 13Výrok proti Arábii: Karavány Dedánčanov, v húštine Arábie budete nocovať. 14Obyvatelia krajiny Téma, prineste vodu v ústrety smädnému, utečencom vychádzajte v ústrety s chlebom, 15veď ušli pred mečom, pred vytaseným mečom, pred napnutým lukom a pred zápalom boja. 16Takto mi povedal Pán: Do roka, ako sú roky nádenníka, skončí sa všetka sláva Kédaru. 17Počet zostávajúcich lukov bojovníkov Kédaru bude nepatrný, lebo Hospodin, Boh Izraela, prehovoril.