Izaiáš · 21

1Výrok o prímorskej púšti. Ako sa víchrice valia po Negebe, prichádza to z púšte, z hroznej krajiny. 2Tvrdé videnie mi bolo oznámené: Lupič lúpi, zhubca hubí! Elám, vystúp! Médsko, obliehaj! Zastavím všetko vzdychanie. 3Preto sú moje bedrá plné bolesti, zachvacujú ma kŕče ako kŕče rodičky. Zdesený som počúvaním, zmätený som videním. 4Myseľ mi zlyháva, zmocňuje sa ma hrôza, súmrak, po ktorom som túžil, zmenil sa mi na postrach. 5Prikrývajú stôl, prestierajú obrusy, jedia a pijú. Povstaňte, kniežatá! Natrite štíty olejom! 6Lebo takto mi vraví Pán: Choď, postav hliadku! Nech oznámi, čo uvidí! 7Ak uzrie jazdcov, záprahy koní, jazdcov na osloch, jazdcov na ťavách, nech pozorne, veľmi pozorne načúva! 8Vtedy ten, čo videl, zvolal: Na pozorovateľni stojím, Pane, stále cez deň, na stráži som postavený celé noci. 9Ajhľa, prichádzajú jazdci, záprahy koní! Vtedy sa ozval: Padol, padol Babylon a všetky modly jeho bohov sú roztrepané na zemi. 10Ó, môj zbitý a rozmlátený ľud! Čo som počul od Hospodina mocností, Boha Izraela, oznámil som vám. 11Výrok proti Dúme. Ktosi volá ku mne zo Seíru: Strážny, dokedy potrvá noc? 12Strážny hovorí: Prišlo ráno, ale i noc. Ak sa chcete pýtať, pýtajte sa! Príďte znova! 13Výrok o stepi. Prenocujte v stepných húštinách, karavány Dedáncov! 14Smädnému v ústrety prineste vodu, obyvatelia krajiny Témá, utečencov privítajte chlebom, 15lebo utiekli pred mečmi, pred vytaseným mečom, pred napnutým lukom a pred krutosťou vojny! 16Lebo takto mi povedal Pán: Ešte rok, ako sú roky nádenníka, a skončí sa sláva Kédáru. 17Zvyšok z počtu lukostrelcov z hrdinov Kédáru bude malý, lebo to Hospodin, Boh Izraela, povedal.