Žalmy · 132

¹Pútnická pieseň. Pane, pamätaj na Dávida a na jeho veľkú ochotu, ²že prisahal Pánovi a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub: ³„Do príbytku svojho domu nevkročím, ani sa neuložím na svoje lôžko; ⁴svojim očiam nedoprajem spánku ani svojim viečkam zdriemnutia, ⁵kým nenájdem miesto pre Pána, príbytok pre mocného Jakubovho Boha.“ ⁶Počuli sme, že archa je v Efrate, a našli sme ju na jaarských nivách. ⁷Vstúpme teda do Pánovho príbytku a padnime k podnožke jeho nôh. ⁸Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, ty a archa tvojej všemoci. ⁹Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti a tvoji svätí nech plesajú. ¹⁰Pre svojho služobníka Dávida neodmietaj tvár svojho pomazaného. ¹¹Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá, nikdy ju neodvolá: „Potomka z tvojho rodu posadím na tvoj trón. ¹²Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu a moje príkazy, ktoré ich naučím, aj ich synovia budú sedieť na tvojom tróne naveky.“ ¹³Lebo Pán si vyvolil Sion, želal si mať ho za svoj príbytok: ¹⁴„To je miesto môjho odpočinku naveky; tu budem bývať, lebo som túžil za ním. ¹⁵Štedro požehnám jeho komory, chlebom nasýtim jeho chudobných. ¹⁶Jeho kňazov odejem do rúcha spásy a svätí budú plesať v radosti. ¹⁷Tu Dávidovej moci dám vypučať, svojmu pomazanému pripravím svetlo. ¹⁸Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, no na jeho hlave zažiari diadém.“