Žalmy · 2

¹Prečo sa búria pohania? Prečo národy snujú plány daromné? ²Povstávajú pozemskí králi a vladári sa spolčujú proti Pánovi a proti jeho pomazanému: ³„Rozbime ich okovy a ich jarmo zhoďme zo seba!“ ⁴Ten, čo na nebesiach prebýva, sa im vysmieva; Pán ich privedie na posmech. ⁵Raz na nich rozhorčene zavolá a svojím hnevom ich vydesí: ⁶„Veď ja som ustanovil svojho kráľa na svojom svätom vrchu Sione!“ ⁷Zvestujem Pánovo rozhodnutie: Pán mi povedal: „Ty si môj syn. Ja som ťa dnes splodil. ⁸Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy a do vlastníctva celú zem. ⁹Budeš nad nimi panovať žezlom železným a rozbiješ ich jak hrnce hlinené.“ ¹⁰A teraz, králi, pochopte; dajte si povedať, pozemskí vladári. ¹¹V bázni slúžte Pánovi a s chvením sa mu klaňajte. ¹²Podvoľte sa zákonu: žeby sa nerozhneval a vy by ste zahynuli na ceste, lebo sa rýchlo rozhorčí. Šťastní sú všetci, čo sa spoliehajú na neho.