Žalmy · 144

1Od Dávida. Nech je zvelebený Pán, môj ochranca, čo učí moje ruky zápasiť a moje prsty bojovať. 2On je ku mne milosrdný a dodáva mi odvahy, on je moje útočište a môj osloboditeľ; on je moja záštita, na ktorú sa spolieham; on mi podrobuje môj ľud. 3Pane, čože je človek, že sa k nemu priznávaš, a syn človeka, že myslíš na neho? 4Preludu sa človek podobá, jeho dni sú ako letiaci tieň. 5Pane, zníž nebesia a zostúp z nich; dotkni sa vrchov a budú chrliť dym. 6Zablýskaj bleskom a rozpráš nepriateľov; vypusť šípy a vydes ich. 7Vystri ruku z výsosti; vytrhni ma a vysloboď z prívalov, z rúk cudzincov; 8ich ústa luhajú a ich pravica je krivoprísažná. 9Bože, novú pieseň ti zaspievam; zahrám ti na desaťstrunovej citare. 10Ty pomáhaš kráľom, ty zachraňuješ svojho sluhu Dávida pred mečom záhuby. 11Vytrhni ma a vysloboď z rúk cudzincov. Ich ústa luhajú, ich pravica je krivoprísažná. 12Naši synovia nech sú ako mládniky, čo vyrastajú v mladistvej sile. Naše dcéry nech sú sťa stĺpy nárožné, kresané ako kvádre chrámové. 13Naše sýpky nech sú plné, nech je v nich hojnosť všetkých plodov. Našich oviec nech sú nesčíselné tisíce na našich nivách; 14náš statok nech je vypasený. Nech niet trhlín na hradbách ani vyhnanstva, ani náreku na našich uliciach. 15Blažený ľud, ktorému sa tak vodí; blažený ľud, ktorého Bohom je Pán.