Žalmy · 144
1Dávidov. Nech je zvelebený Hospodin, moja skala, ktorý učí moje ruky bojovať, moje prsty viesť vojnu.
2Moje milosrdenstvo a moja pevnosť, môj hrad a môj záchranca, môj štít, ktorým sa kryjem. On mi podmaňuje môj ľud.
3Hospodin, čože je človek, že sa k nemu priznávaš; a syn človeka, že naňho myslíš?
4Človek sa podobá vánku, jeho dni sú ako miznúci tieň.
5Hospodin, nakloň nebesia a zostúp, dotkni sa vrchov, aby sa z nich dymilo!
6Zasiahni bleskom a rozpráš ich, vystreľ šípy a zmäť ich!
7Vystri ruku z výsosti, vytrhni ma a vysloboď z veľkých vôd, z rúk cudzincov,
8ktorých ústa hovoria lož, ktorých pravica je zradná.
9Bože, budem ti spievať novú pieseň, na desaťstrunovej harfe ti budem hrať.
10Ty, ktorý pomáhaš kráľom, čo zachraňuješ svojho služobníka Dávida pred zhubným mečom,
11zachráň ma a vytrhni ma z rúk cudzincov, ktorých ústa hovoria lož, ktorých pravica je zradná.
12Kiež sú šťastní naši synovia vo svojej mladosti ako urastené štepy, naše dcéry ako stĺpy tesané podľa chrámového vzoru.
13Naše sýpky nech sú plné, nech dávajú hojnosť všetkého. Našich oviec nech sú na tisíce, na desaťtisíce na našich pasienkoch,
14náš dobytok nech je plodný. Nech nás nepostihne nešťastie ani odvlečenie, ani žalostný nárek na uliciach.
15Blahoslavený ľud, ktorému sa takto vodí, blahoslavený ľud, ktorého Bohom je Hospodin!