Žalmy · 143

¹Dávidov žalm. Pane, vyslyš moju modlitbu, pre svoju vernosť vypočuj moju úpenlivú prosbu, pre svoju spravodlivosť ma vyslyš. ²A svojho služobníka na súd nevolaj, veď nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou. ³Nepriateľ ma prenasleduje, zráža ma k zemi, do temnôt ma vrhá ako dávno mŕtveho. ⁴Duch sa mi zmieta v úzkostiach; v hrudi mi srdce meravie. ⁵Spomínam si na uplynulé dni, o všetkých tvojich skutkoch rozmýšľam a uvažujem o dielach tvojich rúk. ⁶Vystieram k tebe ruky, za tebou dychtím ako vyprahnutá zem. ⁷Rýchle ma vyslyš, Pane, lebo už klesám na duchu. Neskrývaj predo mnou svoju tvár, aby som nebol ako tí, čo zostupujú do hrobu. ⁸Včasráno mi daj pocítiť, že si sa zmiloval nado mnou, lebo sa spolieham na teba. Ukáž mi cestu, po ktorej mám kráčať, veď svoju dušu dvíham ku tebe. ⁹Pred nepriateľmi ma zachráň; Pane, k tebe sa utiekam. ¹⁰Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh; na správnu cestu nech ma vedie tvoj dobrý duch. ¹¹Pre svoje meno, Pane, zachováš ma nažive; pretože si spravodlivý, vyveď ma z úzkosti. ¹²Vo svojom milosrdenstve znič mojich nepriateľov, zahub všetkých, čo ma sužujú, veď ja som tvoj služobník.