Žalmy · 131

Latinský - Nova Vulgata (VUL) — kapitola 131 z 150

1Canticum ascensionum. David. Domine, non est exaltatum cor meum, neque elati sunt oculi mei, neque ambulavi in magnis neque in mirabilibus super me. 2Vere pacatam et quietam feci animam meam; sicut ablactatus in sinu matris suae, sicut ablactatus, ita in me est anima mea. 3Speret Israel in Domino ex hoc nunc et usque in saeculum.

Verš 1 4 referencie

2Krn 32,25
Sed non iuxta beneficia, quae acceperat, retribuit, quia elevatum est cor eius; et facta est contra eum ira et contra Iudam et Ierusalem.
Prís 16,5
Abominatio Domini est omnis arrogans; manus in manu, non erit innocens.
Ž 101,5
Detrahentem secreto proximo suo, hunc cessare faciam; superbum oculo et inflatum corde, hunc non sustinebo.
Prís 6,17
oculos sublimes, linguam mendacem, manus effundentes innoxium sanguinem,

Verš 1

Žalmista, rozcítený a naplnený zbožnosťou voči Pánovi, zrieka sa hĺbania veľkých a neprístupných právd. Uspokojený a utíšený sa odovzdáva do Božej opatery ako dieťa, keď odpočíva na lone svojej matky. Obsah tohto žalmu nám pripomína slová sv. Augustína, ktorý po svojich trpkých životných skúškach zvolal: "Nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe" (Vyznania 1,1, PL 32,661).

Stará zmluva

Nová zmluva

Žalmy · 131